Záporná cena sa týkala májových futures na ropu WTI, v rámci pondelňajšieho obchodovania poklesla o 50 USD z piatkových 20 USD, keď na začiatku roka bola ešte okolo 60 USD. Posledné roky sme si užívali pomerne stabilné ceny ropy. Jej ťažobné kapacity smerom hore sú elastické. Jednotlivé zdroje majú rôzne náklady. Niekde vyviera prakticky bez námahy, niekde ju treba dobývať z hĺbky morí alebo vysokými energiami separovať z ropných pieskov alebo bridlíc. Pri vyššej cene sa oplácajú aj drahšie zdroje, ktoré tak novou ponukou bránia cene explodovať. Naopak, pri poklese ceny ropa počká v zásobníkoch a námorných tankeroch na vyloženie. Posúval sa aj obávaný, tzv. ropný pík, moment, keď vyťažíme najviac ropy a ďalej bude svetová produkcia už len klesať.
A stalo sa nečakané. Čínsky vírus Covid – 19 napadol okrem ľudí celú spoločnosť. Prestali lietať lietadlá, lode kotvia v prístavoch a na moriach, zmenšili sa počty áut na cestách a na benzínových pumpách. Pokles všeobecného dopytu po tovare znížil dopyt po rope. Jej cena začala klesať, ale pri prudkom poklese dopytu a stálej produkcii naplnila skladovacie kapacity. Veľa ropy je okrem pozemných nádrží uskladnených v tankeroch na mori. Dospeli sme až do stavu, keď ropa zo zeme vyteká, ale kam s ňou? Niektoré vrty nevypneš, je ich potrebné zapečatiť a ich znovuotvorenie zaberie čas a nemalé prostriedky. Ekologický naivista zo sedla svojho bicykla jasá: hurá, veď to sme chceli. Ak sa ale minú peniaze na skladovanie vypustenej ropy, potečie do mora. Nebude peňazí ani na zatváranie vrtov. Ak platí, že bohatý schudobnie, chudobný umrie. Z ropy nepochádza len bohatstvo štátov v zálive, ale je jediným príjmom viacerých chudobných štátov. A niektoré vlastnia aj jadrové zbrane. Schudobnenie prinesie eskaláciu napätia, pohnú sa ďalšie migračné vlny. O trhy sa povedú nemilosrdné boje. OPEC, ktorý mal problém regulovať kapacity v dobrých časoch, sa pravdepodobne rozpadne. Ľahko sa politika zmení zo„spoločne za všetkých“ na „každý za seba proti všetkým“.
Nemáme iné východisko, len obnovovať hospodárstvo čo najskôr, aj kvôli rope. Nemusí sa vrátiť na pôvodné úrovne, kríza prinesie príležitosť na adaptáciu v spotrebe. Nevadilo by, keby sa niektoré drahé a prostredie devastujúce zdroje v budúcnosti nevyužívali,ak by sa svet ustálil na nižších spotrebách, ale ropná destabilizácia Egypta(16% exportu), Kazachstanu (45%),Alžírsko (34%+ 18% rafináty),Lýbie(88%), Ruska(28+ 17%)….(zdrojhttps://oec.world/en/) mi strach naháňa.Svojim dielom vieme prispieť aj my, Európania. Radosť z nízkej ceny ropy totiž okamžite vystrieda vytriezvenie v podobe žiadnych objednávok z bohatých ropných krajín počnúc lietadlami až po kabelky, teda krachy vlajkových lodí priemyslu aj bežných výrob. Náš príspevok by mal byť v podobe výrazného zníženia biozložky v palivách. Tej nafty, čo pestujeme na poliach namiesto potravín, otravujeme dotovaným intenzívnym pestovaním pôdu, vysávame z nej vodu a živiny, zabíjame hmyz a dotáciami motivujeme poľnohospodárov k nezmyselnej aktivite. Mimochodom, zabezpečenie dostatku potravy v dôsledku obmedzenia trhov je samostatnou témou. Ropu radšej dovezme výmenou za vývoz našich priemyselných aj poľnohospodárskych produktov.
Svet sa nakoniec ustáli, koronavírus si dovtedyvyberie svoje priame a pravdepodobne násobne väčšie nepriame obete z dôvodu zlyhania ekonomiky. Proti tým nepriamym za nebojuje karanténami, ale záchranou ekonomiky. Dobre, že sa už aj u nás prebúdzame.
