Bližši k ľudu poslal Kaliňák prezidenta Andreja Kisku, keď zakázal použitie vládnej letky na jeho cesty. Optimistický úsmev prezidenta, možnosť podať ruku a prehodiť zopár slov s náhodnými spolucestujúcimi vo vlaku a na stanici povzbudia viac ako lascívne vtipy na prefabrikátovej oslave MDŽ s trápne sa šklebiacimi papalášmi a za peniaze šaškujúcim moderátorom.
So šikanou prezidenta, čo mu nešiel po ruke, začal už Mečiar. Hodiny odpočítavajúce zostávajúci čas Michala Kováča vo funkcii, cez šachovanie s jeho rozpočtom až po únos syna urobili z prezidenta martýra, umožnili mu nájsť to najlepšie v sebe a zohrať významný faktor v páde Mečiara do bezvýznamnosti a zabudnutia. Útok na prezidenta dráždiac závisť – vraj národnú vlastnosť Slovákov, znamená opakovať rovnakú chybu.
A k tomu pridali ďalšiu chybu. Keď sa rýpe hovno, smrdí. To hovno je teraz vládna letka 1xA319 s predĺženým doletom a 2xFokker 100 – lietadlá vďaka profilu a mechanike krídla optimalizované na krátke trate (načo sú nám?). Nakúpené z druhej ruky, niektoré pred generálkou, účet niekde medzi 60 a 80 miliónov EUR, zverejnenie presnej hodnoty som nenašiel. A odpočívajú na letisku, lebo ak nevozia prezidenta nemajú veľmi kam lietať. Z toho, že lietajú, totiž ani nič nekvapne. Z nákupu (ktovie ako obstarávaného) sa ale provízie spravidla vytĺcť dajú. To je aj pravdepodobný dôvod celej existencie vládnej letky, lebo prepravu tých pár ústavných činiteľov je možné prepraviť podstatne lacnejšie – napr. prenájmom biznis letov.
Pri racionálnom uvažovaní bola preprava prezidenta lietadlom pre SMER výhodná. Mohli naňho stále nadávať, koľko nás to stojí, mohli oddôvodniť nákup zbytočných lietadiel. Nakoniec sa ukáže, že letecká preprava prezidenta bola výhodná aj pre rozpočet. Zdochýnajúci kôň ale nerozmýšľa, len kope.
