Reklamu nevnímam, stačí jej zvučka a mozog mi pavlovovským reflexom prepína do offline režimu. Na mňa kupci reklamného priestoru míňajú peniaze zbytočne. Ale na telku s tým smiešnym názvom nenadávam, ona si kúpila vysielacie práva, ona určuje pravidlá, a čo, že nemá vkus. Nemohol by som na ňu nadávať, ani keby prerušila zápas každých 5 minút, jediné moje hlasovanie je nepozerať, a keďže ma píplmeter nešpehuje, môže jej to byť jedno.
Pointa príbehu je ale inde. Slovenská republika pri všetkej progresivite zdanenia aktivít občanov, odvodoch, vysokej DPH aj na potraviny, spotrebných daniach, cestných daniach, poplatkoch za psa :-), s najvyššími pokutami za dopravné priestupky v okolí, šetriaca na zdravotníctve, školstve, materských, dôchodcoch, s neopravenými výtlkmi na cestách,... nie je schopná zabezpečiť pre bežného Igora z ľudu, aby si po celodennej tvorbe HDP a plateniu daní k večernému pivu a klobáse mohol pustiť futbal zo štátneho (verejnoprávny je čo?) kanálu, za ktorý ešte platí koncesionárske poplatky, lebo má zapojenú elektrinu?
Keď už vládca nie je schopný servírovať národu ani hry, chlieb sa na chlieb už dlho nepodobá, neznamená to, že vládca totálne zlyhal? Vládca zlyhal - štát zlyhal, načo vôbec ten štát máme? Už neverím, že je štát len v zlých rukách, je to systémová chyba konceptu všemocného štátu. Vládcu si predsa vybrali občania – a oni sú ten štát. To mi naozaj aj futbal, reprezentujúci náš „kmeň“ vie poskytnúť len TRH?