Jedným z podmienok úspešného rastu ekonomiky je vymožiteľnosť práva. Rýchle riešenie súdnych sporov, predvídateľnosť výsledku súdneho konania, nestrannosť, transparentnosť, nekorupčnosť. Keď vám váš advokát povie, že podľa všetkého máte pravdu, ale nikto netuší ako o tom rozhodne sudca, ktorý napríklad téme ochrany autorských práv alebo finančných derivátov rozumie len málo, ale napriek tomu má právomoc rozhodovať o často miliardových hodnotách? Koľko sľubných podnikov zaniklo, lebo konkurzná mafia v spojení so súdmi ich namiesto ozdravenia vytunelovala? A čo spory, napríklad reštitučné, trvajúce aj 25 rokov, keď sa výsledku nedožili rodičia ba ani ich deti? Sám som sledoval spor, ktorý trval 11 rokov, medzitým účastníci konania zanikli, menili majiteľov, ale spor žil pre neschopnosť súdov rozhodnúť? A koľko zahraničných investícií na Slovensko ani nedorazilo, stačila pošramotená povesť krajiny o zlej vymožiteľnosti práva.
Neviem kvantitatívne odhadnúť, koľko peňazí každý občan Slovenska stráca vďaka neoptimálne fungujúcej justícii. Viem ale, že zamestnanci stavebných, strojárskych firiem, ani väčšina štátnych zamestnancov krízu nezavinilo, nezavinila ju ani väčšina podnikateľov, ktorí týchto ľudí zamestnávajú. Prečo sa majú skladať na krízu oni, a jeden z jasných vinníkov nie?