Vždy si bol nezávislý, slobodný, neviazaný. Drahé autá, rýchla jazda, a ako si tým fízlom vynadal, keď Ťa buzerovali. Životný štýl, ktorý ti všetci úprimne závidíme ale prajeme. Pol roka z roka pri mori, krásne opálené baby, jachty, „ligne na žaru“. Lietanie na tryskáči, škoda, že nie na plnohodnotnej stíhačke – aj keď sa novinári snažili vylepšiť Tvoj imidž. Skvelý život pre chudobného chlapca, čo nikdy nenaháňal majetky. Potvrdzuje to len starú múdrosť, že majetok nie je všetko, len kazí charaktery. Všetko podstatné v živote sú rodina a priatelia. Tie skutočné hodnoty, za ktoré človek aj život položí. Deti si úžasne vychoval, všetky sú úspešné a nezabudli na otca ako mnohí nevďačníci, čo k majetku pričuchnú a zabudnú, že z chudoby vyšli. A priatelia? Nezištne požičajú dom či jachtu, poradia, kde kúpiš v zľave. Ba niektorí aj chrbát nastavia, podržali Ťa, keď bolo najťažšie a lámal sa chlieb náš každodenný. Si potvrdením, že chudoba oslobodzuje. Keďže si nemal čo stratiť, mohol si svoje názory hlásať slobodne, nebál si sa naložiť ani čiernym, ani červeným ba ani ružovým. Nejaká, vraj politická korektnosť je pre usmoklené baby. Vedel si ale byť aj veľmi štedrý, vedel si pomôcť tým, čo to najviac potrebovali. Ako si len pomohol tej černošskej a kórejskej rodine. Si proste pán a keď myslím pán, tak ten s klobúkom. A skutočný priateľ.
Teraz ťa musíme popraviť, ľudia to potrebujú. Preukazujeme Ti tým vlastne česť, vojdeš do dejín. Obetuješ sa za všetkých nás, čo nosíme drahé hodinky na ruke, jazdíme v drahých autách a bývame v domoch, na ktoré nám požičali priatelia. My všetci z toho opičieho spolku, čo nemôžeme piť ako Ty, veď vieš, kvôli tráveniu len kolu. My, co sa vyjadrujeme politicky korektne, len aby sme neurazili Boha ani Brusel. Vystrojíme Ti riadny pohreb, aj noviny napíšu a možno aj telka. A žiadne oko priateľov nezostane suché. Janko, ďakujeme Ti za všetko. Bude tu bez Teba smutnejšie.
Všetky osoby vystupujúce v tomto príbehu sú fiktívne. Akákoľvek podobnosť so živými osobami je čiste náhodná.