Voda do kopca netečie!

Autor: Igor Hornak | 30.1.2014 o 14:17 | (upravené 12.4.2014 o 20:34) Karma článku: 10,66 | Prečítané:  300x

Vždy sa mi srsť naježí, keď niekto začne nariekať nad stavom slovenského letectva. Roniť slzy, že letiská zívajú prázdnotou, že každý pokus s leteckou spoločnosťou sa u nás skončí po pár rokoch krachom. Že podpora štátu je nulová a že sa dvojkríž na trojvrší neobjavuje na smerovke Dreamlinerov od Tokyo Narita až po Buenos Aires Ezeiza.

Zbytočné plače. Lieta sa tam, kde je kúpyschopny dopyt. Samotná túžba lietať nestačí, letenka za 39 EUR nie je biznis. Ten biznis prichádza, až keď je kapacita vypredaná na 90% a väčšinou za cenu 140 EUR Plus pri hodinovom lete. Bratislava a čiastočne aj Košice sú jedinými takými miestami, kde aspoň do zopár destinácii takýto kúpyschopný dopyt vzniká. Sú ale počty cestujúcich schopných zaplatiť plnú cenu letenky dostatočné v krajine so zopár multimilionármi s privátnymi lietadlami a zdecimovanou strednou vrstvou?

Pre cestujúcich platiacich plnú cenu letenky z Bratislavy tu máme pár kilometrov za humnami Viedeň s pomerne slušnou ponukou. Dostatočný počet destinácií, 4 vlny odletov a príletov denne. Tam ale len cestujúci na Slovensko dopĺňajú „trafiku“, ktorá tam už je vďaka atraktivite prosperujúcej Viedne ako cieľovej destinácie a aj politike Austrianu urobiť z Viedne prestupné letisko pre lety zo sveta napríklad do Prištiny, Temešváru, Tirany, … Košíc. Letisko v Bratislave jednoducho leží blbo. Viedeň ohrdnutá v najlepšej privatizácii slovenských dejín medzitým postavila nový terminál pre celú Star Alliance a pomaly končí boje za 3. pristávaciu dráhu. Bratislavskú kapacitu jednoducho nepotrebuje. Jediným plusom je, že Viedeň lacné aerolinky až tak rada nevidí (pravdepodobne ako ochrana full service Austrian, ktorý pred krachom a pred zánikom zachránila Lufthansa), preto sem stále sadá Ryanair. Ostatne, už Sky Europe bol založený na myšlienke, že pristávacie sloty a prácu za dobrú cenu dá Bratislava a cestujúcich blízka Viedeň.

Košice sú na tom z tohto pohľadu lepšie, do Budapešti alebo Krakova je predsa len ďalej, možno si preto nejaké linky udržia. Tiež to ale bude skôr etnická turistika pracujúcich au pair ladies a gasťáčov ako „feeder“ do nejakého prestupného hubu (takéto linky existujú v súčasnosti z Košíc len do Prahy a Viedne). Podmienkou je totiž naplniť aspoň 60 miest v regionálnom tryskáči (nasadzovanie menších 50 miestnych lietadiel vychádza pre náklady z módy. Aj regionálne lietadlá sa medzitým zväčšili a posunuli do segmentu okolo 100 cestujúcich). Naplnia Košice napriek US Steelu a titulu bývalého európskemu mesta kultúry denne povedzme let do Amsterdamu, Frankfurtu alebo Paríža?

Ak mi niekto povie o národnom dopravcovi, tak poviem ďakujem, neprosím. Podpora štátu je spravidla vynaložená neefektívne. A štát vie alebo vyhadzovať peniaze do vzduchu alebo hádzať polená pod nohy. Vedeli by o tom hovoriť v Tatra Air, statočne bojoval aj lietadlá dokázal splácať, až kým ho nezabila ministerka financií so žiadosťou o zaplatenie cla na lietadlá aj s príslušnými penálmi. Samozrejme, zálusk si robili pološtátne Slovenské Aerolínie, nástroj na deblokáciu dlhov z Ruska. Ciele fungovania Slovenských Aerolínií boli všade inde, ako v prevádzke priamych liniek, nakoniec lietali hlavne chartre, ak nerátam 2 linky do Bruselu a Moskvy. Súkromný Air Slovakia bojoval statočne s jedinou pravidelnou linkou do Izraela, ktorú financoval z výnosov charterov z letnej sezóny, dokonca na chvíľu pribudol indický Armitsar a Birmingham pre Indov lietajúcich na regulovanom trhu medzi Indiou a Britániou. Nakoniec ale rovnako skrachoval. Sky Europe začalo so sympatiami a bez podpory, (Miklóš nebol taký blázon, aby od nich žiadal clo, ktoré sa na lietadlá neplatí nikde a slovenskú folklórnu stupiditu so clami zrušil). Sky Europe aj mohol prežiť, keby mali manažéri jasno, čo vlastne chcú. Aj keď začali na Slovensku, ich biznis nebol slovenský a tiež nakoniec presúvali linky mimo Slovenska. Po avantúrach s Budapešťou, Krakovom, Prahou nakoniec odišli skrachovať do Viedne. Wizzair, čo vznikol v rovnakom čase stále žije, vyberá ale hrozienka z celej Východnej Európy. Zúfalci z Danube Wings nakoniec zredukovali služby z Bratislavy na jedinú destináciu do Košíc, neboli ani lacní, ani spoľahliví. Cestujúcich si neudržali a tiež skrachovali. O chartrovkách ako Seagle Air nemá zmysel príliš hovoriť, nezanechali dlhšiu stopu. Ani o Slovakianoch a čert vie akých pokusoch, ktoré ani komerčne nevzlietli.

Keby sa do toho pustil štát, vyzeralo by to nasledovne: Zložil by sa kapitál, najali by sa manažeri z Komjatíc alebo iných spriaznených obcí. Objednala by sa reklama, za ktorú by sa nakúpili predvolebné bilbordy. Možno by sa kúpili aj lietadlá a niekam sa začalo lietať, predpokladám, že štát by ani nedonútil štátnych zamestnancov využívať služby spoločnosti. Tí si jednak zbierajú míle v „Miles and More“ s Austrianom a štát platí provízie agentom, čo mu zabezpečujú výhodné spojenia, deliac sa o provízie s príslušnými úradníkmi.

A ešte raz štát a dotácie. Už stavba terminálu v Bratislave – ten obrovský prázdny priestor na kúrenie a klimatizáciu ma irituje. Podnikateľ platiaci účty by to tak za vlastné určite nepostavil. Keď už reprezentácia brány do krajiny, nástupné rukávy sú aj v Tirane, len v Bratislave nie. Len nech niekoho nenapadne prispievať priamo leteckým spoločnostiam. Jednak je to proti pravidlám deregulovanej leteckej dopravy. Akonáhle bolo Maďarsko nútené stiahnuť podporu, Malév skrachoval takmer okamžite a to sa opieral predsa len väčší trh - Budapešť. Straty systematicky produkujúce ČSA s atraktívou Prahou tiež zachraňuje až Korean a ak si pozriete sieť ČSA pred 10 rokmi a teraz, tak je to poriadne preriedené. Aj spomínaný Austrian musela zachraňovať Lufthansa, tam ale príčinou nebol slabý dopyt.

A čo regionálne letiská Piešťany, Žilina, Zvolen/Bystrica? Snívať nad pravidelnými linkami je bláznovstvo. Udržovanie letiska by malo byť čiste na mestách. Sami si musia zhodnotiť prínosy a náklady a či ich rozumne udrží všeobecné letectvo a zopár letných charterov.Poprad – Tatry je možno v inej polohe. Letisko by mali platiť tí, čo z neho prosperujú, komu vozia hostí a komu pijú v krčmách alkohol a jedia párky. Ono sa to podniká, keď sa na teba všetci skladajú.

Letectvo je podnikanie ako každé iné. Iste, bratov Wrightovcov aj Juana Trippa hnali sny. V podnikaní sú sny dôležité, ale musia kráčať ruka v ruke s realitou. A preprava ľudí z miesta A do miesta B už dávno potrebu snov stratila. Voda do kopca netečie. Moje postrehy z lietania z Košíc do Bratislavy nájdite tu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?