Program zamestnanosti „Krompáč a lopata“

Autor: Igor Hornak | 27.11.2013 o 10:10 | (upravené 24.2.2014 o 18:40) Karma článku: 7,97 | Prečítané:  1355x

Lopaty a krompáče namiesto bagrov. Znie to ako populizmus sám, môže to ale fungovať? Bez predsudkov z osoby ich hlásateľa sa v tom poďme trochu porýpať. Ja som si tlačovku Mariana Kotlebu aj mnohé "precedove" pozrel.

 

Bager navrhne skúsený konštruktér na CAD softvéri, roboty vyrežú plechy, zvárači (prípadne zváračské roboty) pozvárajú, montéri zmontujú a na záver v lakovni nastriekajú žltou farbou (tiež asi roboty). Lode, železnice prevezú, colníci preclia. Kopec práce ľudí a strojov, ktoré tiež vyrobili ľudia a stroje. Ak je bager z Detvy, zaplatili sme pracovné miesta doma, ak z dovozu, vytvorili sme prácu niekomu inému. Mrzieť nás to ale nemusí, ak sme aj dali zarobiť inému, vzrástol jeho kúpyschopný dopyt a možno si kúpi VW vyrobené pre zmenu u nás, záleží len na našej konkurencieschopnosti, lebo obchodné bariéry boli odstránené (v značnej miere) a globalizácia sa mohla presadiť. Jedným z dôvodov pomalého prebúdzania sa z Veľkej hospodárskej krízy z roku 1929 a neskôr boli práve obmedzenia v obchode a protekcionizmus štátov (a myslím, že väčším, ako reštriktívna menová politika). Toľko ku globalizačnej teórii všeobecného blahobytu pre každého.

Teraz sa pozrime na problém z druhej strany, zo strany obstarávateľa tovaru „Oprava cesty".

Ak je kvalita rovnaká, bežný nákupca „Opravy cesty" by sa mal rozhodovať len podľa ceny. Či kvalifikovaná práca bagristu + spotreba materiálu + amortizácia bagra + zisk podnikateľa ho stojí viac alebo menej ako nekvalifikovaná práca mnoho ľudí + spotreba materiálu + kúpa lopát a krompáčov + náklady na manažment. Uvažovaná nerovnosť sa nám ale okamžite skomplikuje, ak je nákupcom župa alebo štát. Pozri tabuľku:

Kto kupuje

Náklady dodávky podnikateľom

Náklady zamestnania nezamestnaných

Bežný nákupca

kvalifikovaná práca bagristu + spotreba materiálu + amortizácia bagra + zisk podnikateľa = A

nekvalifikovaná práca + spotreba materiálu + kúpa lopát a krompáčov + náklady na manažment = B

Mesto/Župa

A + náklady na frustráciu z nezamestnanosti + náklady úplatku a obstarania = C

B - náklady na frustráciu z  nezamestnanosti = D

Štát

C - dane a odvody + sociálna pomoc nezamestnaným

D + dane a odvody - sociálna pomoc nezamestnaným

Politik

Náklady na frustráciu z nezamestnanosti + nenávisť neúspešných konkurentov - inkasované úplatky

Náklady na frustráciu z  nezamestnanosti + nenávisť  podnikateľských kruhov - gloriola  národného spasiteľa

Kvantitatívne vyčíslenie výhodnosti je možné urobiť na úrovni bežného nákupcu, podnikateľa. Čím sa ale posúvame vyššie, náročnosť rastie. Aj keď som medzi jednotlivé faktory napísal + a -, ich pôsobenie je značne nelineárne. Vystupujú tam aj priamo nekvantifikovateľné faktory, ako náklady na frustráciu, či gloriola národného spasiteľa, ale aj priamo kvantifikovateľné náklady, ako sú inkasované úplatky, výška odvodov a daní, cena práce a podobne.

Problém teda nemá exaktné riešenie pre jednotlivý prípad už na úrovni mesta, župy či štátu, má ale globálne empirické riešenie už dávno (ako v štatistickej fyzike). Kto bol víťazom ekonomickej vojny socializmu - teda zamestnávania a manažovania ľudí štátom v porovnaní s kapitalizmom, teda zabezpečovaním služieb prostredníctvom podnikania nezávislých ľudí?

A ešte k bagru a konkurencieschopnosti spoločnosti. Vysoká cena práce doma prospieva bagrom vyrobeným v cudzine a bráni našim bagrom, aby v cudzine konkurovali. Bagre z cudziny si na verejné zákazky budeme môcť dovoliť najímať, pokým naše verejné financie budú disponovať zdrojmi príjmov, ktoré takéto výdavky umožnia alebo pokiaľ nám ešte nejaký veriteľ peniaze požičia. K tomu vedie jediná cesta - konkurencieschopnosť. Existuje aj druhá možnosť, napríklad sa vrátiť k prašným cestám.

Záver: Možno, že zhruba viem popísať kvalitatívne faktory, na základe ktorých je možné posúdiť prospešnosť programu zamestnanosti „Krompáč a lopata", neviem to ale zďaleka urobiť kvantitatívne. Mariánovi Kotlebovi preto radím: Niet nad overenie programu jeho praktickou realizáciou (politici s nami experimentújú úplne bežne), a potom poctivo zmerať a publikovať výsledky aspoň zo župnej úrovne. A nech experiment urobí za čistých podmienok - nech abstrahuje od nákladov a výnosov politika a myslí na morálku. Skôr či neskôr totiž každé ekonomické rozhodovanie narazí na morálku.

Som úprimne zvedavý.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?