Vraj nám ukradli dôchodky

Autor: Igor Hornak | 21.11.2013 o 14:35 | (upravené 28.1.2014 o 22:19) Karma článku: 6,48 | Prečítané:  1417x

Nechápem vlnu pohoršenia, ktorú spustila tzv. anuitná novela Zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Už babráci, čo tvorili 2. pilier, predpokladali povinnú kúpu doživotnej renty (pravidelných platieb dôchodku) sporiteľom pri nástupe do dôchodku. Otázka či 4 násobok alebo menej násobok je tiež zbytočne zdramatizovaná. A že sa už vyplácaný dôchodok nededí, a ako by sa mohol? Ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny úž toho napáchalo dosť, teraz ale koná rozumne. Prečítajte prečo.

Štát a dôchodky sú vo všeobecnosti zlá kombinácia, túto poznámku kľudne ignorujte, ako libertarián si ju ale odpustiť nedokážem. Slušný život v starobe nám už štáty ukradli dávno. Bismarckovská snaha postarať sa o vojnových veteránov prerástla do zoštátnenia starosti o zabezpečenie v starobe. Osobne ju považujem po národnom socializme za druhé najväčšie zlo, ktoré vzišlo z nemeckého územia. Márne sú už ale moje náreky.

Dôchodkový systém tu existuje odjakživa. Hovorí o ňom rozprávka o 3 grošoch – z troch zarobených jedným prispievate deťom, z ďalšieho žijete sami a tým tretím živíte vašich rodičov. Tak to fungovalo tisícročia o čom svedčí prax aj učenia náboženstiev. Potom do toho vstúpil ujo Bismarck a povedal, že ten tretí groš budete odvádzať štátu a on bude platiť vašim rodičom. Samozrejme, že to stihol primerane prerozdeliť. Ak z vás vaši rodičia vychovali úspešného a dobre zarábajúceho človeka, spravidla sa vaše deti ale aj rodičia mali lepšie. Teraz platí solidarita, v ktorej množstvu zaplatených grošov nezodpovedá množstvo vyplatených na dôchodku. Všetko to fungovalo zdanlivo dobre, potom ale prestali ľudia mrieť v päťdesiatke na schátralosť vekom a ťažkou drinou vďaka pokroku technológie aj výdobytkom medicíny. Elektrifikácia, sexuálna výchova aj požehnanie antikoncepcie znížili pôrodnosť (ono aj saturácia Zeme ľuďmi začína narážať na svoje hranice) a produktívni, ak sa nebudú chcieť príliš uskromňovať, nebudú môcť živiť tých starších. A múdre hlavy vymysleli odkladanie si na dôchodok. Ono si rozumný človek na dôchodok odkladá, ale keď štát zoberie z každého dolára, eura či jenu zhruba 60% v rôznych daniach až po poplatky za psa, veľa mu na sporenie nezostane. Štát teda sporenie zinštitucionalizoval do štátneho 2. piliera. Nedajte sa mýliť, že peniaze spravujú súkromné firmy. Peniaze vyberá štát násilím (neodvedenie znamená basu), násilím určuje, ako sa a do čoho má investovať (neplnenie znamená brutálne pokuty). O vašich peniazoch rozhoduje tzv. parlamentná väčšina, stačil jeden poslanecký návrh mladého nádejného poslanca a stratili ste možno 1/3 (pri schopnosti dôchodkových správcov, resp. miera babráctva, viď koľko % akciových aktív je v portfóliách akciových dôchodkových fondov) a ešte viac, ak hovoríme o nevyužitých trhových príležitostiach (trh sa ale poráža ťažko).

Otázka, ktorý pilier je výnosnejší? V prvom rade hovoriť o výnosnosti v prvom pilieri je minimálne nevkusné. Výnosom je, o koľko zderiete aktívnu časť obyvateľstva, aby ste ich peniaze vyplatili súčasným dôchodcom – ľuďom, ktorých vôbec nepoznáte a môžu vám byť svojim spôsobom ukradnutí. Tvrdé slová, ja viem. V zásade sa dá ale povedať, že výnosom je zdanenie práce v spoločnosti – čím je ekonomika úspešnejšia a viac kvalifikovanej a výnosnej práce vytvorí, o to viac môže odviesť na súčasné dôchodky pri ešte stále znesiteľnej bolesti.

V prípade 2. piliera prichádzame k skutočnej výnosnosti aktív nakúpených za usporené peniaze. Ak trhy vynášajú viac, rastú aj vaše dôchodkové úspory. Medzi „výnosom“ prvého a výnosom druhého piliera je ale korelácia. Mzdy aj zamestnanosť rastú v čase konjunktúry, a s miernymi časovými posunmi v závislosti od druhu aktív rastú aj trhové výnosu (trhy sa riadia očakávaniami, nie už tým, čo nastalo). Takže, vyspelé a konkurencieschopné ekonomiky s vysokou pridanou hodnotou budú mať asi vyššie dôchodky. Na Slovensku je to trochu špecifické, sme otvorená ekonomika (pridanú hodnotu realizujeme tržbami v zahraničí) bez domáceho kapitálového trhu (naši producenti HDP nezháňajú kapitál u nás), to ale nie je pre tento článok podstatné. Infláciou trpia, resp. pred ňou viac či menej chránia oba piliere.

Tak, a teraz k ministerstvu. Už tvorcovia 2. piliera so Švejnom, Kaníkom a juntou „liberálnych etatistov“ predpokladali, že po sporivej fáze príde výplatná fáza a tá bude v podobe anuitných výplat dôchodkov. Pôvodná verzia zákona to neupravovala, do výplat prvých dôchodkov bolo vtedy ďaleko. Terajšie náreky sú teda neúprimné. Libertariáni ako ja by povedali, nech si tie peniaze ľudia zoberú a sami s nimi hospodária podľa svojho rozumu a zodpovednosti. (ale by sme ani nikoho nenútili sa prostredníctvom štátu dôchodkovo zabezpečovať). To ale od občana po celý život výchovou a inštitúciami zbavovaného svojprávnosti očakávať nemôžme. Jedna riadna žúrka, a je po dôchodku. Tam patrí aj debata o navrhovanom 4 násobku životného minima, nad ktorý si budete môcť vyberať dôchodok tzv. programovým výberom.

Zaviazať sa vyplácať niekomu doživotnú rentu znamená riziko. Netušíte, či Hospodin povolá človiečika, čo si ju od vás kúpi za rok, alebo mu požehná vekom Matuzalemovým. Musíte sa spoľahnúť na štatistiky dožitia a priemerovať. A to je práve riziko, s ktorým ráno vstávajú a večer usínajú životné poisťovne. Zomriete skôr, búcha šampanské, žijete dlho, platia z vlastného sádla. Poznámka bokom: Máme tu aj unisex EU, ktorá zvesela ignoruje, že sa dievčatá, vďaka našej mužskej starostlivosti – nebite ma, dožijú dlhšie, nižšiu rentu im ale vyplácať nebudú. Je preto rozumné zveriť výplatu renty životným poisťovniam. Alternatíva by bola urobiť „Národnú životnú poisťovňu zo Sociálnej poisťovne, so všetkým manažmentom, obstarávaním softvéru... A keď ste si už niečo kúpili aj s rizikom vášho dožitia, predsa to niekto nemôže zdediť a všetky vopred dohodnuté parametre zmeniť. Ďalší plač nad nesprávnym hrobom. Dôchodky nám ukradli už dávno, plakať teraz je už neskoro.

Súťaž o klienta sa mi páči. Aj myšlienka elektronickej komunikácie, ponúk a akceptovanie návrhov mi nieje proti gustu. Radšej, ako byť ako čerstvý dôchodca atakovaný sprostredkovateľmi toho najlepšieho finančného produktu a hlavne tej najtučnejšej provízie pre seba. Myslím, že chlapci na ministerstve teraz hlúposti nerobia. Ak ich chcete nakopať, iných dôvodov máte kopu, teraz ale buďte spravodliví!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?