Vysoké školstvo zadarmo je poriadne drahé!

Autor: Igor Hornak | 22.10.2013 o 11:10 | (upravené 16.6.2014 o 9:41) Karma článku: 11,90 | Prečítané:  1518x

Vysoké školy zadarmo znižujú použiteľnú vzdelanosť národa a jeho konkurencieschopnosť. Takéto tvrdenie dávam do dnešnej diskusie. Nedovolí si to žiadny politik (ani Sulík), ja ale politik nie som! Myslím, že s užitočnosťou vzdelávania širokých más je spojených niekoľko paradoxov a mýtov, tak som sa im pozrel na zúbky. A aby to malo šťavu, pripojím ešte drzejšie tvrdenie, prevzdelanosť národa vedie k všeobecnému hlúpnutiu. Pozor, článok je provokačný a dlhý, pre osoby trpiace náhlymi závratmi sociálnej spravodlivosti a požiadaviek istôt nevhodný a jeho čítanie je len na vlastné riziko.

Na začiatku tohto článku bola jednoduchá úvaha. Náklady na vysoké školstvo náklady rastú s počtom vzdelávaných študentov. Nadprodukcia študentov ale devalvuje hodnotu vzdelania, lebo tam sa cena riadi ponukou a dopytom. Dopyt sa síce môže vytvoriť aj umelo, podstatný je ale len ten kúpyschopný dopyt krytý reálnymi zdrojmi. Marginálny efekt zo vzdelávania ďalších študentov preto musí klesať až náklady presiahnu dosahovaný efekt.

Ktosi vymyslel, že na mnohé úradnícke pozície v štátnej správe sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. Pôvodne postačovalo, keď mal úradník maturitu. Úradník spravidla obetoval svoje ambície na oltár tepla úradu, nevadilo mu ani nižšie platové ohodnotenie výmenou za úradnícke istoty. Teraz, frustrovaný úradník namiesto aby potichu vykonával svoju každodennú rutinu vymýšľa, lebo sa nudí. Otravu úradníckeho povolania si kompenzuje iniciatívou. Tu nový formulár, pracovný postup, nová regulácia. Nová buzerácia spôsobená prekvalifikovaným úradníkom. Prekvalifikovaní a tvoriví úradníci vyberaní v konkurzoch sú aj hrobom Európskej únie, ktorá sa vďaka nim utápa v nekonečných direktívach a požiadaviek neustále predražujúcich európsky produkt. Prílišné požiadavky na vzdelanie ľudí tak vedie k strate konkurencie a netvoria „kúpyschopný“ dopyt. Naopak, obmedzujú tvorbu zdrojov a znižujú ho.

Na recepčnú-recepčného (aby som nebol politicky nekorektný) sa v inzerátoch požaduje ukončený ekonomický bakalár. Načo je na „dobrý deň, ako vám môžem pomôcť“ niekomu znalosť rakúskej ekonomickej školy, základy monetárnej teórie a mikroekonomiky podniku? Firmy sú padnuté na hlavu, že dávajú takú požiadavku. Keďže ale všetko, čo má nohy, ide študovať, považuje tých len stredoškolsky vzdelaných nímandov za úplný odpad. Dopúšťajú sa ale chyby. Myslíte si, že človek so širším obzorom vedomostí daných školou bude motivovanejšie zakladať poštu a dvíhať telefóny? Podniky si zároveň zbytočne zdvíhajú cenu a znižujú pravdepodobnosť získania dobrého kandidáta. Musíte byť riadny hlupák, aby ste s kvalifikáciou prijali tak nekvalifikovanú prácu.

Školstvo financované zo štátnych peňazí prispieva k nižším mzdám v celej spoločnosti. Peniaze na financovanie školstva odčerpáva z rodín aj podnikov. Rodiny tak nemajú napríklad na školné. Podniky tak neinvestujú do vývoja ani neexpandujú a nevytvárajú pracovné príležitosti (a ešte si aj zvyšujú dodatočné náklady produkciou vzdelaných úradníkov, ako som napísal vyššie). Vraj za to dostanú vzdelanú pracovnú silu? A prečo by sa celá spoločnosť mala skladať na externalitu v podobe vzdelanej pracovnej sily pre podniky? Ak potrebujú vzdelaných zamestnancov, nech si ich zaplatia v podobe podnikového štipendia, financovania študijného programu alebo nech potom platia slušné mzdy, aby sa študentom = investorom do vzdelania ich investícia vrátila.

Z rovnakého dôvodu je hlúposť riešiť nezamestnanosť mladých ľudí financovaním ich štúdia štátom. Ano, študenti nie sú nezamestnaní, platí za nich štát a to bez obmedzenia dĺžky štúdia. Ak niekto svoje štúdium preťahuje, môže to mať 2 dôvody. Študuje do hĺbky a skončí pravdepodobne doktorátom PhD, alebo škola nie je na prvom mieste. Tá prvá kategória je ešte použiteľná, tej druhej by som predĺženie detstva obmedzil.

Mimo misu je aj tvrdenie, že ak spoplatníme školstvo, utečú aj tie zvyšky študentov do zahraničia a už sa nevrátia. Zmierme sa s tým, že tí najlepší už dávno utekajú do zahraničia. Nie len na to, aby študovali, ale hlavne aby si tam našli neskôr prácu a zarábali na svoj „fortune“. Myslíte, že tých zopár oligarchov, čo vlastnia náš priemysel a montážnych ázijských liniek vytvára príležitosti pre kvalifikovaných ľudí? Prachy zo štátu sa neťahajú produktmi schopným konkurencie ale inými metódami, kde na produkte vôbec nezáleží.

Je to padnuté na hlavu, ale hodnotu vzdelania znižujú samotné vysoké školy. Heslo dňa je čím viac, tým lepšie. Za každého študujúceho dostane škola odmenu od štátu. Pedagógovia aj akcionári žijú z peňazí, akú majú motiváciu vyhodiť študenta, radšej neustále znižujú požiadavky, aby preliezlo čo najviac študentov. Školy lákajú študentov podliezaním latiek. Niekde teta dekanka zapisuje „prechodovú konštantu“ bez skúšania. Priemerný absolvent je tak stále hlúpejší. Nevzniká žiadna Ivy League prestíže, ktorá absolventom garantuje dobré platy, aspoň to v minulosti tak bolo. Devalvácia hodnoty vzdelania je celosvetová. Skončíte štúdium medzi množstvom ďalších a vaše životopisy sa stretnú na stole personalistu. Aký len je záujem, super, môžeme uchádzačom zaplatiť menej.

Naše univerzity sú veľmi málo sebavedomé. Toto už ma naozaj dorazilo: štátna STU prenajíma priestory Masarykovej Univerzite z Brna na testovanie záujemcov testami študijných predpokladov. Ako keby Apple prenajal svoj „šop“ Samsungu na prezentačnú akciu. Koho poznám v okolí a disponuje trochou peňazí vyhnal svoje dieťa študovať do cudziny.

Priveľa absolventov spoločenských vied a nedostatok absolventov technických a prírodovedných odborov je rovnako možné rozťať len trhovým tlakom. Ak bude pravdepodobnosť získania podnikového štipendia nižšia na spoločenských odboroch, ľudia ich študovať alebo nebudú alebo len vtedy, keď cítia skutočnú predestináciu. Diogenes síce filozofoval v sude, zvyšok ale potrebuje dať jesť deťom. Som zvedavý, ako tento problém budú riešiť tí prekvalifikovaní úradníci ministerstiev, koľko chlebíčkov, káv a powerpointov s akčnými plánmi pretečie dole Dunajom.

Chudobný sa pri platenom vysokom školstve k vzdelaniu nedostane. Áno, chudobný si vzdelanie nekúpi. Preto ho dostane zadarmo, vlastne úplne zadarmo nie, bude si ho musieť zaslúžiť. Jeho budúceho zamestnávateľa totiž nezaujímajú peniaze jeho otca. Stredoškolské výsledky, olympiády a možno aj nejaký "podradnejší" job môže byť vstupenkou. O kvalitných študentov môžu mať záujem univerzity a poskytovať štipendiá. Úroveň školy zvyšujú dobrí študenti. Súťažiť budú medzi sebou totiž aj univerzity snahou o vysokú úroveň. Súťaž bude aj o bohatých študentov, tí si ale vyberú na základe prestíže univerzity. Iste, prestíž niektorých univerzít bude len vo výške školného, musí to byť dobré, keď je to tak drahé, aj také si trh vypýta. Jasné, že to budú mať bohatí omnoho lacnejšie a ľahšie. Deti tých veľmi bohatých sa môžu venovať naozaj tomu, čo si zmyslia, študovať napríklad aj Egyptológiu.

Určite vzniknú aj lacné modely získania titulov. Rôzne Khan Academy for free. Aj chlapci oligarchovia by si mali po vzore Rockefellerov, J.P. Morganov uvedomiť, že ich meno lepšie oslávi verejná knižnica či vysokoškolský campus, ako ďalšie Ferrari ich decka. Presadí sa aj flexibilné vzdelávanie pre prax ako nadstavba k stredoškolskému vzdelaniu. Pri dnešných štrukturovaných životopisoch ocení špecializačný kurz aj headhunter. Ak sa maturant s matematikou v ročnom kurze nenaučí programovať NC stroj, nezvládne tvorbu aplikácií v Jave, či kurz efektívnej sekretárky, mal by vrátiť vysvedčenie. Na týchto formách vzdelávania je založený úspech Škandinávie aj Rakúska.

Veľké nebezpečie vytvoria rôzne podporné programy, napríklad úverové programy na financovanie štúdia. Doplatí na to Amerika. Dostupné úvery vyhnali cenu školného do astronomických výšok a niektorí študenti nie práve v žiadaných odboroch začínajú s dlhom presahujúcim stotisíc USD bez reálnej šance na splatenie. Aj na pohľad trhový princíp poskytovania úverov súkromným sektorom môže vytvoriť bublinu, koniec koncov, čo bola realitná bublina?

Poviete si, vyštudoval za socializmu zadarmo a teraz mudruje. Zadarmo? Aj to je mýtus. Štúdium bolo spojené s ekonomickými stratami. Rozdiel medzi robotníckym platom a platom inžiniera bol minimálny. Kurič na nočnej službe zarobil viac, ako lekár, ani disidenti, čo sa dostali ku kotolni príliš ekonomickú biedu netreli. A štúdiom ste zabili 5 rokov ekonomickej aktivity, počas ktorej ste už mohli bývať vo vlastnom. Jediný bonus pre mužov bola kratšia a príjemnejšia vojna. Navyše výber veľmi nebol. Ak ste chceli študovať egyptológiu a bez protekcie ani ranu, počkali ste si aj niekoľko rokov. Marxizmus odlišoval základňu a nadstavbu, nadstavba bola vždy za odmenu. Ak napríklad medicínu, rozhodovalo, kto z vašich predkov bol komunistom, maloroľníkom či robotníkom. Ak boli obaja rodičia lekári, mali ste šancu tak 1:18, samozrejme lekárske deti chodili na pohovory dobre pripravené. Národ ale potreboval inžinierov – hutníkov, elektrotechnikov, stavbárov, aby na ne študentov nalákal, prispieval prospechovými, sociálnymi a podnikovými štipendiami. Paradoxne bolo školstvo za socializmu riadené racionálnejšie ako teraz. Študovalo nejakých 15% populácie, aj tých museli lákať a študentov motivovať.

Ak ste dočítali až sem, ste študijný typ. Ak vás to nasralo, a vytiahnete dobré protiargumenty, možno máte aj na vedeckú hodnosť, aj latka na vedecké hodnosti už u nás leží na zemi.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?