Som voličom menšieho zla

Autor: Igor Hornak | 4.11.2013 o 10:51 | (upravené 4.11.2013 o 10:59) Karma článku: 12,40 | Prečítané:  946x

K voľbám chodím pravidelne, dokonca aj k tým župným. A vždy volím to, čo považujem za menšie zlo. Voliť menšie zlo je pre mňa prejavom pudu sebazáchovy. Keď už sa musím zmieriť so zlom, ktorý predstavuje štát sám o sebe, chcem, aby zlo násilia voči mne bolo čo najmenšie.

Neuznávam argumenty, že aj menšie zlo je zlo a ako také si ho (slušný) človek vybrať nemôže. Túto hlúposť som zlikvidoval jednoduchým logickým experimentom: ak ťa veľké zlo zabije a menšie ťa nechá pri živote, ktoré si asi vyberieš?

Voliť menšie zlo nie je žiadny morálny relativizmus. Ja v žiadnom prípade neobhajujem poklesky môjho momentálneho kandidáta na najmenšie zlo. Padni komu padni. Za poklesok ale považujem nezabrániť väčšiemu zlu aby prevládlo so zdôvodnením, že veď ja ostanem „čistý“. Aj špinavého pacienta treba ošetriť.

Neuznávam ani argument, že ak budem voliť menšie zlo, to si vedomé, že byť menším zlom mu zabezpečuje zvolenie (teda, že moje kritériá sú nižšie) mu umožní sa zmeniť na väčšie zlo. Zlý kalkul, medzitým sa iste objaví menšie zlo, za ktoré budem hlasovať nabudúce. Naopak, ak nehlasovaním za menšie zlo posadím na koňa to veľké zlo, a to mi časom zlikviduje aj možnosť vôbec si vôbec vybrať, respektíve otupí moje zmysly natoľko, že menšie zlo už ani nerozoznám alebo sa budem musieť uspokojiť s vetchým subštandardom len aby som porazil panujúce veľké zlo.

Vraj vláda menšieho zla znemožní tomu veľkému sa poriadne prejaviť. Tak to mi vôbec nevadí. Aj krátka vláda veľkého zla môže spôsobiť ireparabilné škody. Imidž krajiny aj úspešnosť biznisu sa nebuduje ľahko a zle prijatý zákon môže spôsobiť napríklad o 20 % nižší budúci dôchodok celej generácie. A potom, ľudský život má obmedzené trvanie. Koľko tých cenných rokov chceme zabiť s väčším zlom v nádeji, že raz bude lepšie?

Chcel by som žiť v krajine s kontinuálnou vládou menšieho zla, rád oželiem tie obdobia stredovekého temna vlády toho väčšieho.

Je lepšia rovná daň s platinovými sitkami a košickým daňovým úradom alebo progresívna daň so zdravotnou daňou na všetko a nacionalizáciou plynových strát, rozhajdákania dôchodkových úspor a pripravovaným štedrým odmenením investorov v zdravotnom poisťovníctve? Odpovedzte si sami. Je lepšia rozhádaná banda škriepiacich sa politikov, čo si svojou ukecanosťou prezradia každú svoju zlodejinu alebo jednotná, omertou viazaná mafia jednej bandy?

Je mi jasné, že politikom neveríte (opak je diagnóza a dobrý dôvod na zbavenie svojprávnosti), neverím im ani ja. Považujem za zvrhlíkov všetkých, čo chcú rozhodovať o životoch iných. Už ich ani neupodozrievam, že to náhodou myslia dobre. Teraz sa celá politika mení na súťaž krásy, kto lepšie poslúži oligarchom, ten bude mať prachy na kampaň aj prachy vo vrecku. Preto si uvedomujem, že ak politik urobí niečo prospešné, je to len vedľajší produkt. A tak ich volím aspoň pre ten vedľajší produkt. Aj liek penicilín bol len vedľajším produktom plesne.

A teraz poďte do mňa!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?