Ako Bratislavčanovi, musel som použiť Google maps, aby som Tešedíkovo našiel, mi je srdečne jedno, ako si svoju dedinku nazvú jej občania. Ak si zmenia jej názov, je to ich vec. Sami budú mať „pakáreň“ so zmenou dokumentov, so zápismi v obchodnom registri aj s tým, že na čas ich Google nenájde (ten bude ale zo všetkého najrýchlejší). Pre moloch supernadradeného štátu sa ignoruje vôľa občanov už aj v tak celospoločensky bezvýznamnej veci, ako si nazvú svoju obec.
Kamoška sa mi posťažovala, že nájsť si prácu v cudzine s priezviskom ...ová je asi o 30% ťažšie, ako s jej krásne znejúcim európsky jazykovo neutrálnym a výslovnosťou neskomoliteľným menom jej otca. Lebo zase sa nejaký štát stará do tak pre jeho fungovanie bezvýznamnej veci, ako či sa moja kamarátka volá … alebo ...ová. Výsledkom nakoniec bude o Slováka menej, a možno o Maďara viac (obľubená finta tých, čo si chcú zmeniť priezvisko je zmeniť svoju národnosť). Zato štátny absurdistan má vo svojej agende vážnu tému, že z rodného čísla by sa nemali dať určiť osobné údaje ako vek a pohlavie.
Štát sa už mieša do všetkého a v skutočnosti nevie vyriešiť nič. Naopak, postupne pripravuje rozumných, zodpovedných a slobodných ľudí o ich samostatnú schopnosť starať sa o svoje veci. Namiesto riešenia problémov núti občanov hľadať kľučky v zbytočných pravidlách štátu, ktorých účelu už naozaj zdravým rozumom porozumieť nemožno. Shutdown na teba!
