Väčšinu podstatných práv získa človek svojím narodením. Má sa táto hranica posunúť už na počatie? Prečo sa tak masívne zaujímame o plod ale už zvysoka kašleme na dieťa? Lebo to už tie zákonné práva má? Zaujíma nás, čo dieťa cíti? Prečo necháme narodiť sa deti, ktoré nebudú v živote poznať nič len inkubátor a skalpel chirurga? Aby mohli prijať svoj kríž? Veselo si kupujeme výrobky z juhovýchodnej Ázie vyrobené deťmi v otrockých podmienkach. A ako len kašleme na dospelého človeka – len u nás je vyše 14% ľudí v spoločnosti nezamestnaných – to znamená, že ich spoločnosť vlastne nepotrebuje? Číslo je ešte horšie medzi mládežou, to nikto nepotrebuje mládež našu, držiteľku rána? V potratenom plode môžeme zabiť Einsteina, koľko Einsteinov vyháňame z tejto krajiny? – každoročne túto krajinu opúšťa veľa tisíc tých najtalentovanejších študentov. A čo takí 50 - tnici? Zrazu ich je priveľa bez práce a spoločnosť im odkazuje, viete, kto vás už chce?
A ako len kašleme na starých, necháme ich umierať nevládnych s dekubitmi, smädných a hladných s nevymenenými plienkami čakať na milostivú smrť? Tam ale platí nezabiješ, zabíjame predsa len v mene kráľa, alebo ideológie! V mene kríža, polmesiaca, čistej rasy, sociálnej rovnosti zahynulo koľko ľudí len v našich čerstvých historických pamätiach? Čo sa pamätám, takmer nepretržite v každom roku prebehli aspoň 3 konflikty pri ktorých hynuli ľudia.
Ženám netreba zákazy, nie sú výtvorom diabla, aby nemali cit a srdce a nevedeli sami chrániť plod, čo nosia v sebe. Ony nemajú právo na výhradu vo svedomí, keď rozhodujú o vlastnom živote? Ony sa z hriechu zodpovedajú rovnako ako každý iný. Keby to tak nebolo, nemá kto za život pochodovať. A my, chlapi (aj tí v sukniach, čo môžu mať deti len tajne) do toho nemáme čo kecať. Vytvorme ženám domov, pocit istoty, budú sa na deti tešiť. Nestretol som totiž žiadnu, čo by raz nechcela mať deti.