Ministerstvo školstva s 10 zamestnancami

Autor: Igor Hornak | 30.7.2013 o 13:05 | (upravené 2.8.2013 o 7:56) Karma článku: 18,93 | Prečítané:  3268x

Pokusy o reformu štátnej správy, rôzne personálne a organizačné audity prinesú úsporu maximálne v desiatkach úradníkov. Úspora je ale krátkodobá, nová vládna garnitúra spravidla prinesie nových úradníkov, spolustraníkov treba nakŕmiť. Trochu zaprovokujem: mne by vystačilo ministerstvo školstva s 10 zamestnancami. Zamyslel som sa, čo od ministerstva (a všeobecne štátu) očakávam a aké služby mi má poskytnúť a zisťujem, že by mohlo byť podstatne menšie. Ostalo by viac pre tých, čo naše deti skutočne učia. Tu je zoznam tých 10 pozícií - aj s pracovnými náplňami.

Vrátnik/Recepčný(a) – kumulovaná funkcia. Dvíha telefóny, víta návštevy, otvára a registruje poštu. Väčšina korešpondencie aj tak putuje elektronicky napr. cez elektronickú podateľňu priamo jej zodpovedným riešiteľom. A čo by to bol za úrad, bez vrátnika.

Medzinárodné vzťahy – predsa len sme členom EU a naši študenti (tí lepší) študujú na zahraničných školách (tých lepších). Uznávanie zahraničných diplomov by malo byť nahradené publikovaním zoznamu škôl, ktorých diplomy sa uznávajú. Ak uznávame diplomy niektorých odborov z niektorých našich obskúrnych vysokých škôl, nemal by to byť problém. A na agendu EU netreba veľa času, aj tak sú to poväčšine strašné hlúposti krátkodobého trvania a z našej strany veľa podnetného tiež neprichádza.

Koordinátor komisie pre osnovy základného vzdelania a obsah testov – pretože považujem za rozumné, ak osnovy pripravujú samotní učitelia, prečo by sa na ich príprave malo podieľať ministerstvo. Stačí, keď moderuje komisiu, do ktorých by školy s najlepšími výsledkami napr. na maturitách alebo hodnotení v testoch menovali zástupcov. Samozrejme, práca v komisiách by bola honorovaná – a slušne.

Koordinátor komisie pre osnovy stredoškolského vzdelania a obsah maturitných skúšok. Platí to isté, ako vyššie. Maturitné skúšky by mali byť hlavne písomné, vykonávali by sa anonymne a opravovali by ich učitelia z iných škôl.

Referent vysokých škôl. Pri súčasnom počte vysokých škôl je úplne jedno, či vôbec majú na ministerstve nejaký referát. Kvalita je aj tak aká je a absolventi robia v odboroch mimo ich kvalifikácie. Štúdium by som rozhodne spoplatnil, každý študent by si dobre rozmyslel, čo bude študovať. Jednoducho podľa princípu – ak mám bohatého rodiča, čo mi toho veľa odkáže, môžem študovať aj Egyptológiu. Aj tak ma bude po zvyšok života podporovať, lebo pre veľa egyptológov na tejto zemi miesto nie je. Ak je rodič chudobný a študent má talent – tiež by nemal by mať problém s financovaním, len by musel študovať niečo s dobrým uplatnením. Tým dobrým študentom by určite štúdium zafinancovali banky, granty podnikov resp. aj štátne štipendiá.

Referent pre štipendiá a granty. Poskytovali by sa automaticky pre študentov niektorých odborov – napr. učiteľov, podmienkou by bola práca v odbore po stanovenú dobu. Získali by ich aj víťazi vyšších kôl všeobecne akceptovaných olympiád. Na akceptáciu takejto olympiády by sa vyžadovala napríklad petícia učiteľov. Preto by postačoval jeden referent.

Štatistika a registrácia – registrovanie škôl, ich učebných profilov, učiteľov, rebríčkov úspešnosti v testoch a podobne prostredníctvom webu. Podobne zasielanie a zobrazovanie štatistík. Informácie by slúžili pre rozhodovanie zriaďovateľov škôl, či sa im oplatí školu zriadiť, rodičov, aby poradili deťom a samozrejme študentom, budúcim študentom aj manažérom firiem, aby vedeli upraviť svoje biznisplány podľa dostupnosti zamestnancov. Mal by to byť IT – čkár, vedieť zvládnuť zmenové konanie a napísať query a obsluhovať report engine.

Riaditeľ úradu – nepolitik, manažér zodpovedný za chod ministerstva. Zastupoval by ministra v neprítomnosti a zodpovedal by okrem iného za zostavovanie rozpočtu ministerstva. Rozpočet ministerstva by zahŕňal len samotné náklady na ministerstvo. Školy nižších stupňov by som úplne previedol do kompetencií komunít. Bohatá obec, resp. jej občania by sa sami rozhodli, či bude platiť škola aj tenisového trénera, alebo či nie je rozumnejšie voziť deti školským autobusom do susednej obce a prispievať jej na školu. Aj keď vám tvrdia opak, ľudia to vedia naozaj rozhodnúť lepšie, ako ministerstvo v Bratislave. Samozrejme štát s tak tenkými úradmi by mohol ponechať z daní podstatne viac obciam. Vysoké školy by mali byť alebo súkromé – ako podnikateľské subjekty – alebo nadácie. Financovali by sa z grantov (tie by sa mohli považovať za zaplatenú daň), školného aj darov. Chuť darovať by som možno nejak podporil, to chce samostatný článok. Riešenie mzdovej agendy a účtovníctva by som outsourcoval, už by sa snáď našiel nejaký šikovný účtovník, živnostník, čo ešte nevrátil živnosť kvôli daniam a odvodom.

Minister – najrozumnejšie, keby vykonával prácu na polovičný úväzok, musel by byť aj aktívnym učiteľom aj keď s redukovaným počtom hodín. Škoda predsa stratiť priamy kontakt so školou a svojim poslaním. Robil by v podstate to čo robí minister a komunikoval s verejnosťou, politik by s tým nemal mať problém a nemusel by sa skrývať za hovorcu.

Asistent ministerstva – správa agendy tých dvoch vyššie menovaných. V prípade choroby by zaskočil aj za recepčného. Môže aj zabezpečovať nákup spiniek a papiera. Je to ak jediná funkcia, kde je riešená kontingencia. Počas dovolenky ostatných môže agenda kľudne odpočívať. Ministerstvo nevykonáva nič tak životne dôležité, aby sa počas dovolenky či choroby zrútil svet.

Ak vám chýbajú niektoré agendy, nie je to preto, že ste čítali zle. Napríklad štát má úplne vypadnúť zo športu, mimochodom ak chcú politici športovú reprezentáciu na propagáciu krajiny, nech si zriadia ministerstvo propagandy (aj tak sa zdá, že to je hlavná funkcia všetkých ministerstiev). Veda patrí na univerzity, tie sú v mojom modeli samosprávne. Ak by vám aj po tomto vysvetlení predsa len niečo chýbalo, ak by sme tam pridali ešte jedného, dvoch referentov, zas by som sa nezbláznil. Viac ale nie, to by zase začali vymýšľať novú a novú agendu pre seba a počet by začal rásť do dnešných rozmerov.

A na záver ešte šialenejšia idea. Čo, keby sme to celé dali do outsourcingu nejakej súkromnej firme, len toho menovaného ministra – politika by museli akceptovať. Alebo to skúsili úplne bez?

Ak sa vám článok páči, podporte ho aj na vybrali sme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?