Niekedy stačí premaľovať

Autor: Igor Hornak | 25.6.2013 o 19:00 | (upravené 25.7.2013 o 12:16) Karma článku: 8,42 | Prečítané:  424x

25. 6. 2113, 16.10 GMT+1, Bratislava. Na nájazde z Bajkalskej na Prístavný most sme bez zápchy. Na rampe pohodlne zrýchľujem na 70 a plynule sa zaraďujem. Bez nervozity, zastavení a opakovaných rozbehov. Život je krásny.

Stačilo premaľovať prípojné pruhy, rampa sa už nezlieva do jedného, nestresuje vodičov v pravom pruhu vodičmi, čo sa chcú pripojiť z toho ľavého a vodičov v ľavom, či ich tí v pravom pustia zaradiť. Malý krok pre ľudstvo, veľký krok pre Bratislavu. Niekto, kto je za to platený sa zamyslel a konečne urobil svoju prácu profesionálne. A vyzerá to tak „ízy“. Prístavný most, pred tým Most hrdinov Dukly bol dostavený v roku 1985. Jedna z klebiet hovorí, že tí, čo ho navrhli nemali vodičské oprávnenie, resp. šoférsku prax. Za socializmu žiadna zvláštnosť. Druhá klebeta hovorí, že dokumentácia k oceľovej konštrukcii sa stratila, preto nebolo možné posúdiť, či most znesie záťaž troch pruhov, neskôr sa experimentálne potvrdilo, že nie. Most tak terorizoval Bratislavčanov aj tranzitujúcich pravidelným upchávaním sa.

Až zrazu, trochu farby a po 28 rokoch, konečne riešenie. Moje poďakovanie patrí tomu anonymnému inžinierovi, či inžinierom. Síce mierne utrpí štátny rozpočet (vyberie sa menej spotrebnej dane a DPH z palív), ale vylepší sa obchodná bilancia, spáli sa menej benzínov či nafty, nie sme práve ropáckou veľmocou. Ale hlavne, ušetria sa nervy tisícom a tí sa možno začnú usmievať. Život je predsa o príjemných pocitoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?