Hééérman, ste v strane?

Autor: Igor Hornak | 23.6.2013 o 11:18 | (upravené 23.6.2013 o 11:57) Karma článku: 10,83 | Prečítané:  803x

Ako sa voláte? Herman, Herr Obersturmbannführer. Herman, Herman, ste v strane, keď už mi čistíte čižmy? Nein, Herr Obersturmbannführer. Fráááánz! Zum Befehl, Herr Obersturmbannführer. Franz, ako to, že Herman nie je v strane a čistí mi topánky? Ein Moment, bitte, Herr Obersturmbannführer. Herman je už in „der Partei“. Pokračujte, Herman!

Tú satirku som videl niekde vo vysokoškolskom klube koncom 80-tych. Text už možno nereprodukujem presne, nepamätám, kto boli tí ochotnícki herci, ale bolo to v dobe, keď sa bez strany, nie tej parodovanej v scénke, nedali pomaly ani čistiť topánky. Štát a strana na jeho čele ovládali všetko a až na pár výnimiek sa do funkcií menovali kádre na základe partajnej legitimácie. Smutné je, že sa to po odstránení vedúcej úlohy strany z Ústavy príliš nezmenilo.

Ak pominieme zopár výnimiek – ako sú SaS, či OKS, strany sú budované na širokej členskej báze. Lokálne bunky agitujú na lokálnej úrovni, veľkú úlohu majú okresné a krajské štruktúry, až po centrum - centrovaté. Aj keď mohli pôvodne vzniknúť s ušľachtilými cieľmi, skôr, či neskôr boli boli infikované a skompromitované, biznis veľmi ľahko uzatvára dohody.

Strana je ako armáda. A strany nie sú tie armády, čo obraňujú vlasť pred nájazdom Tatárov, sú to armády žoldnierov, čo bojujú za prísľub žoldu a podielu na koristi. Po víťazstve chcú odmenu, ak ju nedostanú, rebelujú. Armáda stojí niečo v mieri ale ešte viac v boji, ktorým sú pre stranu voľby. Miestečko na miestnom úrade, stavebný kontrakt, prenájom parkoviska. Pospomínal personálny šéf jednej veľkej štátnej organizácie, že po voľbách dostal požiadavku na umiestnenie väčšieho počtu ľudí do riadiacich funkcií, ako bolo v organizácii referentských postov. A dôstojníci chcú samozrejme viac. Miesto v parlamente, štátneho tajomníka, ministra, flek v predstavenstve štátneho podniku. Svoje chce aj politická loby – tá poskytla peniaze, investovala, očakáva dividendy. To už sú kontrakty na stavbu diaľnic, prevádzku zdravotnej poisťovne, či priamu finančnú pomoc. Ako víťazné armády, drancujú (našťastie neznásilňujú, žoldákmi nie sú len muži).

Má to riešenie? V súčasnom systéme veľmi nie. Jednoducho, každú organizáciu skôr či neskôr infikuje „profit seeking“ naturel minimálne časti jej členov a čím je strana staršia a širšia, tým sa jej prehnitosť zväčšuje. Všade na svete. Na samoočistné mechanizmy neverím, vyžadujú vyniesť špinu von, to padajú preferencie aj šance na korytá, viď SDKU.

Je to hrozba pre demokraciu? Áno, spoločenský záujem je nahradený záujmom zopár osôb v strane alebo s vplyvom na rozhodovanie tejto strany (viď slobodu 83 hlasov).

Je to hrozbou pre štát? Samozrejme, znamená rozklad jeho inštitúcií, čo sa prejaví na kvalite služieb štátu a stabilite jeho financií.

Je to ohrozenie pre občana? Určite, bez ohľadu na to, ktorú stranu si vyberie, volí v podstate to isté a možno aj tých istých.

Ale predsa tu existuje riešenie – znižovanie lákavosti koristi minimalizáciou štátu. Keď nebude korisť tak veľká a štát nebude takého rozsahu, nebude priťahovať toľko hladných krkov. Tí šikovnejší z nich si nájdu rozumnejšie uplatnenie, ako len kradnúť. A ešte lepšie, znížiť faktor zastupovania v prospech priamych foriem vlády. Priama voľba minimalizuje moc strán. A moc, ktorú som nedelegoval sa ťažko zneužije. Zníži sa moc strán a moc oligarchov za nimi, zato vzrastie moc a bohatstvo ľudí, ktorí k nemu naozaj prispievajú.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?